Prečo čítať fantasy knihy — 7 dôvodov, ktoré vás presvedčia

Fantasy literatúra má zvláštnu povesť. Pre jedných je to žáner, bez ktorého si nevedia predstaviť život — čítajú Pána prsteňov pravidelne každé dva roky, majú na poličke všetkých sedem Harry Potterov a vedia vymenovať hierarchiu mocností v Hre o tróny. Pre iných je to „len rozprávka pre deti“. Pravda je niekde medzi, ale oveľa bližšie k tým prvým.

Píšem o tom ako autor fantasy románu, ktorý strávil roky písaním knihy Peter Viken a Harlekýn — a ako čitateľ, ktorý od detstva hľadá odpoveď na otázku, prečo sú magické svety také silné. Fantasy nie je útek od reality. Je to návrat k nej cez metaforu, symbol a príbeh, ktorému rozumieme rýchlejšie než akademickej úvahe. Ak vás niekto presviedča, že fantasy je „neseriózna literatúra“, spomeňte mu, že J. R. R. Tolkien bol profesorom anglickej literatúry v Oxforde, C. S. Lewis prednášal na Cambridge a Ursula K. Le Guinová získala v roku 2014 medailu National Book Foundation za prínos americkej literatúre. Tu je sedem dôvodov, prečo siahnuť po fantasy knihe práve dnes.

1. Fantasy je najlepší liek na stres, aký poznáme

Keď sa vám po dlhom dni otvorí kniha, v ktorej existujú draky, mágia a hrdinovia so schopnosťami presahujúcimi realitu, niečo sa vo vašej mysli uvoľní. Nie je to únik v zlom zmysle slova — je to presun pozornosti z problémov, ktoré riešiť nemôžete (hypotéka, politika, šéf), k problémom, ktoré riešiť nemusíte (ako zabiť draka, odkliať kráľovnu, prejsť labyrintom).

Štúdia kognitívneho neuropsychológa Dr. Davida Lewisa z Univerzity v Sussexe (2009) ukázala, že už šesť minút čítania zníži stres o 68 % — viac než počúvanie hudby (61 %), šálka čaju (54 %) alebo prechádzka (42 %). Výsledok bol taký výrazný, že výskumníci čítanie označili za „najúčinnejší jednotlivý spôsob relaxácie“. A fantasy má voči iným žánrom jednu výhodu: úplne vás vytrhne zo sveta. Pri historickej literatúre ešte cítite tiaž reality. Pri fantasy ste v Bradavickej komnate najvyššej potreby, na Islande v kúzelníckej akadémii alebo v Stredozemi — a vaša psychika si oddýchne.

V knihe Peter Viken a Harlekýn nájdete presne tento typ úniku: šestnásťročný chlapec prejde cez portál v malej cukrárni a ocitne sa v krčme Klzká jašterica, kde lietajúce poháre prinášajú miniatúrne oblaky, ktoré vám naprší do nápoja. Za dve strany zabudnete, aký deň je — presvedčiť sa môžete priamo v prvej kapitole zadarmo.

2. Fantasy cvičí predstavivosť lepšie ako akýkoľvek iný žáner

Pri čítaní krimi románu si predstavujete newyorský byt detektíva. Pri romantike kaviareň v Paríži. Obe scény vaša myseľ pozná — videli ste ich v tisíc filmoch. Pri fantasy vás autor prinúti postaviť si v hlave niečo, čo ste nikdy nevideli: obrovský strom s kovovou bránou, chodby so stropným akváriom plným pestrofarebných rýb, antigravitačnú miestnosť, kde bežecké dráhy vedú po stenách a strope. Nemáte sa o čo oprieť — musíte tvoriť.

Práve preto fantasy rozvíja kreatívnu vizualizáciu silnejšie než iné žánre. Výskum kognitívnych psychológov ukazuje, že ľudia, ktorí pravidelne čítajú špekulatívnu literatúru, majú lepšie výsledky v testoch divergentného myslenia — schopnosti vidieť viac riešení jedného problému. To je presne tá zručnosť, ktorú potrebujete v inovatívnej práci, v rozhodovaní, v živote.

Pozrite si napríklad magické stvorenia vo fantasy knihách — draky, gryfy, fénixe, nočné mory s ohnivou hrivou, lesné draky s lianovými krídlami. Každé stvorenie je logikou sveta, nie dekoráciou. Keď ho autor opíše, vaša myseľ ho musí poskladať z fragmentov — a to je moment, kedy sa tréning deje.

3. Fantasy učí empatii cez postavy, ktoré nikde inde nenájdete

Kognitívny psychológ Keith Oatley z University of Toronto dlhodobo skúma, ako čítanie fikcie vplýva na ľudský mozog. V prelomovej štúdii s Raymondom Marom (Journal of Research in Personality, 2006) ukázali, že ľudia, ktorí pravidelne čítajú beletriu, sú v testoch empatie a sociálneho porozumenia výrazne úspešnejší než tí, ktorí nečítajú. Oatley tieto zistenia rozpracoval v knihe Such Stuff as Dreams: The Psychology of Fiction (2011). Dôvod je jednoduchý — keď čítate, na 300 stranách sa na svet pozeráte očami niekoho iného. Toto cvičenie „mentálneho prepínania perspektív“ sa pri fantasy umocňuje, pretože postavy sú často radikálne iné než vy.

Kedy ste naposledy pozreli na svet očami elfa, trpaslíka, sirote čarodejníka alebo dievčaťa, ktoré je celé neviditeľné od narodenia? Fantasy vás núti pochopiť motiváciu postáv, ktoré v reálnom svete neexistujú — a práve to robí z čitateľa emocionálne pružnejšieho človeka. Ak dokážete mať súcit so selkie (človek-tuleňom), ktorý skrýva svoju kožušinu v jaskyni, budete vedieť mať súcit aj so susedom, ktorý nehovorí o svojich problémoch.

Peter Viken má na akadémii Prixiam spolužiakov, ktorých by ste v bežnej škole nestretli: Violu, ktorá je od narodenia neviditeľná; Avu so slepým okom nakazeným lesným impom; Mortimu, dievča celé v čiernom, expertku na márnice a nebezpečné bylinky; Charlotte, francúzske dievčatko z „druhej strany“, ktoré lieči svetlom z dlaní. Každá z nich prenáša čitateľa do mysle niekoho, kto žije so skúsenosťou, akú neprežije nikto iný.

4. Fantasy ukáže, ako čeliť veciam, ktoré sa zdajú nemožné

Každý hrdina fantasy príbehu dostane v istom bode úlohu, ktorá sa zdá nezvládnuteľná. Frodo má doniesť Prsteň do Mordoru. Harry má poraziť najmocnejšieho temného čarodejníka vekov. Katniss má prežiť hry, v ktorých zomierajú jej rovesníci. A predsa — na konci sa to stane. Nie preto, že hrdina je silnejší ako nepriateľ, ale preto, že nepoľaví. Fantasy knihy sú po tisícke rokov stále rovnaké v jednej veci: učia nás, že odvaha nie je absencia strachu, ale rozhodnutie konať napriek nemu.

Americký mytológ Joseph Campbell v knihe Hrdina tisícich tvárí (1949) ukázal, že tento vzorec — známy ako monomýt alebo „cesta hrdinu“ — je univerzálny a tiahne sa naprieč kultúrami od starovekého Sumeru po súčasnú fantasy. Dôvod je praktický: ľudská psychika potrebuje vzory na to, ako prekonať ťažkosti. Keď čítate o hrdinovi, ktorý prežil — niečo vo vás si hovorí, že aj vy dokážete.

Peter Viken je šestnásťročný chlapec bez tréningu, bez spojencov, bez informácií. Oproti nemu stojí Harlekýn — mág s rovnakou telekinézou, skúsenosťami a spojencami v Bratstve súdu. Peter nevie, či vyhrá. Jeho odvaha nie je v tom, že sa nebojí — bojí sa, tuho. Jeho odvaha je v tom, že aj tak otvorí dvere tajomnej chodby, aj tak sleduje postavu v deravej kapucni do nebezpečnej štvrte Tõnismäe, aj tak sa postaví Harlekýnovi, keď príde o Pegasusa. A to je lekcia, ktorú si čitateľ odnáša.

5. Fantasy rieši veľké filozofické otázky cez príbeh

Filozofia je pre mnohých suchá. Prednášky o etike, moci, identite a slobode znejú ako niečo, čím sa zaoberajú ľudia v tvídových sakách. Fantasy robí to isté — len zabalené do dobrodružstva. Pán prsteňov je pojednaním o tom, ako moc korumpuje aj tých najčestnejších. Hra o tróny je kritikou dedičnej aristokracie a politickej manipulácie. Meno vetra je meditáciou o tom, ako sa legendy rodia z bolesti. Zaklínač sa pýta, čo znamená byť „monštrum“ — keď si zabil zlo, stal si sa zlom ty?

Najsilnejšie je to, že fantasy tieto otázky nepredkladá čitateľovi ako test. Jednoducho ich žije cez postavy. Keď Frodo naposledy uvidí Mordor a pochopí, že aj Gollum má svoju bolesť, nemusíte byť filozof, aby ste cítili, čo sa tam hovorí o odpúšťaní. Fantasy je filozofia pre ľudí, ktorí nechcú byť filozofmi.

V knihe Peter Viken a Harlekýn sa postupne odhaľuje otázka, ktorú si Peter musí položiť: jeho otec patril do Bratstva súdu — skupiny, ktorej slúži aj Harlekýn. Náhrdelník, ktorý Peter dostal od otca, obsahuje kód k obrovskému bohatstvu krutovládcu Salema Noxa uloženému v luxemburskom bankovom cechu. Peter má prístup k majetku, o akom väčšina ľudí ani nesníva. Čo s ním urobí? Nechá si ho? Rozdá obetiam Noxovej vlády? Táto dilema nie je len plot twist — je to otázka, ktorú by si mal položiť každý, komu život ponúkne bohatstvo získané cez cudzie utrpenie.

6. Fantasy urobí čitateľa aj z toho, kto predtým nečítal

Ak máte doma tínedžera, ktorý „nečíta knihy“, fantasy je vaša šanca. Nie preto, že je jednoduchá — naopak, Hra o tróny má 800 strán a komplikovanejší sveta ako väčšina učebníc histórie. Ale preto, že je neodkladateľná. Kapitola končí momentom, kedy sa objaví drak. Ďalšia kapitola hrdinu napadnú. Tretia otvorí dvere do novej ríše. Fantasy rozumie rytmu napätia ako žiadny iný žáner.

Harry Potter premenil milióny detí, ktoré nikdy v živote neprečítali knihu, na pravidelných čitateľov. Percy Jackson spravil to isté s americkými tínedžermi v ére iPhonov. A tu je dôležitý fakt: keď sa z niekoho stane čitateľ cez fantasy, už sa z neho čitateľ stane navždy. Neskôr prečíta Dostojevského, Kunderu, Steinbecka. Začiatok však musí byť taký, ktorý ho chytí za golier a nepustí. Fantasy to dokáže.

Práve preto je young adult fantasy dôležitá — je to mostík medzi pasívnym konzumom (TikTok, YouTube) a aktívnym čítaním. A ak hľadáte slovenskú alternatívu k Harrymu Potterovi, prečítajte si aj prehľad kníh podobných Harry Potterovi a výber najlepších slovenských fantasy kníh.

7. Fantasy otvára dvere do komunity, ktorá miluje rovnaké veci

Fantasy nie je žáner pre samotárov. Je to žáner pre ľudí, ktorí si chcú svoje zážitky zdieľať. Fandomy Harryho Pottera, Pána prsteňov, Hry o tróny, Eragona, Zaklínača — všetky spájajú milióny ľudí naprieč jazykmi, kultúrami a generáciami. Niekto chodí na Comic Con, iný skupiny na Discorde, tretí diskutuje v knižných kluboch. Dôležité je, že ich spája niečo hlbšie než len záľuba — spája ich spoločný imaginárny svet.

Keď niekomu poviete, že ste čítali Harryho Pottera, neodpovie vám „tak dobre“. Začne vám rozprávať, ktorá fakulta by mu sedela, ktorú postavu najviac nenávidí a ktoré časti knihy (nie filmu) si pamätá dodnes. Fantasy dáva ľuďom jazyk, ktorý zdieľajú aj po 20 rokoch. Pán prsteňov vyšiel v 50. rokoch — a stále sa o ňom diskutuje, ako keby bol nový.

A slovenská fantasy scéna sa práve teraz rozrastá. Knihy ako Peter Viken a Harlekýn sú súčasťou vlny, ktorá ukazuje, že aj slovenský autor môže napísať epický fantasy príbeh s postavami na úrovni medzinárodnej literatúry. Prečítajte si prehľad najlepších slovenských fantasy kníh a stať sa súčasťou tejto komunity znamená čítať, diskutovať, odporúčať ďalej.

Zhrnutie — 7 dôvodov v prehľadnej tabuľke

Ako si vybrať prvú fantasy knihu

Ak začínate, nezačínajte Pánom prsteňov. Nie preto, že je slabý — naopak, je to vrchol žánru. Ale je to kniha, ktorá vyžaduje trpezlivosť a určitú zbehlosť v čítaní. Lepší začiatok je kratšia, dynamickejšia kniha s jasným hrdinom a rýchlym tempom.

• Ak máte 12–16 rokov alebo ste začiatočník: Harry Potter a Kameň mudrcov, Percy Jackson, Eragon, Peter Viken a Harlekýn
• Ak ste fanúšik dobrodružstva a sveta bez kompromisov: Hobit, Narnia, Chronicles of Prydain
• Ak chcete niečo temnejšie a psychologickejšie: Meno vetra (Patrick Rothfuss), Mistborn (Brandon Sanderson)
• Ak vás zaujíma politika a intrigy: Hra o tróny, Prvý zákon (Joe Abercrombie)
• Ak máte radi filozofiu: Earthsea (Ursula K. Le Guin), Pán prsteňov, Sandman (Neil Gaiman)
• Ak vás zaujíma škola mágie ako motív: Harry Potter, Scholomance (Naomi Novik), Peter Viken a Harlekýn

A nezabudnite: neexistuje „správna“ fantasy kniha. Dôležité je, aby vás chytila. Ak vás prvých 50 strán nezaujme, položte ju a skúste inú. Žáner je obrovský — niečo vo vás rezonuje s istotou.

Časté otázky o čítaní fantasy kníh

Tento článok napísal Ivan Molčan, autor knihy Peter Viken a Harlekýn.